Nedávno sa konal štvrtý ročník Future Trends & Innovations. Na rozdiel od predchádzajúcich vydaní bol tentoraz úplne online a s väčším počtom aplikácií ako kedykoľvek predtým si organizátori AVAG, TNO, Stichting Hortivation a GreenTech spokojne všimli.
Veľa sa diskutovalo aj spoza obrazoviek, pričom na konci plenárnej časti bola inšpiratívna otázka, či „my“ v sektore skutočne vieme, kto je ďalej v robotizácii: „my“ alebo „iné krajiny“?
Táto otázka vyvstala po hlavnom prejave Jana de Ruytera, sektorového bankára pre sektory rastlín v ABN AMRO. Spolu s kolegami v banke predstavil toto leto správu s predpoveďou, že „súboj o poľnohospodárske roboty vypukne“ a že „je možné strojnásobenie trhu s poľnohospodárskymi robotmi za desať rokov“. Počas svojho prejavu to rozviedol.
Hlavný prejav mal Jan de Ruyter
"Nebezpečenstvo" "veľkých chlapov"
Dotkli sa aj známych fenoménov ako zvyšovanie ceny práce pri pestovaní, svetová potravinová otázka a celosvetová konkurencia. Konkurencia aj zo strany „veľkých chlapov“, ktorí vidia možnosti rastu v (skleníkovom) záhradníctve, kde je evidentne šanca na roboty.
Otázkou je, je táto konkurencia „nebezpečenstvom“ pre holandské spoločnosti zaoberajúce sa záhradníckymi technológiami? Dokážu si udržať svoju silnú pozíciu v medzinárodnom high-tech skleníkovom záhradníctve, keď sa ozvú silné strany napríklad zo Silicon Valley alebo Izraela, kde Jan zaznamenáva značné investície do robotiky?
holandský ekosystém
Holandskému ekosystému pre vývoj robotiky sa podľa Jana a jeho kolegov v ABN AMRO darí dobre, s množstvom univerzít a inovatívnych spoločností, ktoré sú zaneprázdnené vývojom v oblasti robotiky.
Aj startupy – Jan v mene ABN AMRO si všimol, že banka má problém ich finančne podporiť, pretože môže byť ťažké posúdiť, kde sa tieto strany nachádzajú a aký je ich potenciál. Spájanie startupov a investorov navzájom, to je väčšia sila banky.
Holandsko zaostáva?
Zhodnotiť tento potenciál a hlavne to, ako ďaleko sú firmy so svojimi robotmi, nie je ťažké len pre banku. V livechate počas webinára sa rozprúdila živá diskusia o otázke, či je Holandsko dobiehané zahraničnými konkurentmi v oblasti záhradníckej robotiky.
„Pesimisti“ sú si tým istí. Počúvajú (úspešné) príbehy o robotoch z celého sveta, zatiaľ čo v Holandsku nie sú skleníky ani zďaleka plné robotov. Logická myšlienka, pravdepodobne vyplývajúca z lásky k záhradníckemu sektoru, ktorá sa môže drasticky zmeniť, keď mnohé strany, niektoré dokonca aj mimo záhradníctva, prevezmú vedúce pozície.
„Čo prichádza z diaľky, (znie) dobre“
Na druhej strane sú tu „optimisti“ (alebo „realisti“?), ktorí upravujú každý jeden príbeh o zrode zahraničných hráčov robotiky. „Zahraničné príbehy o vývoji často znejú ďalej, než v skutočnosti sú“, bolo zaznamenané v chate. Tu platilo holandské príslovie „Čo prichádza z diaľky, to je dobré“. Toto príslovie znamená, že niečo cudzie znie zvláštne, a preto si to ľudia myslia, že je to zvláštne, čo vôbec nemusí byť pravda. V chate okamžite nasledovalo: "Ale my nemôžeme stáť na mieste!"
„Optimisti“ poukazujú na to, že Holandsko to naozaj nerobí. Pozrite si príklady, okrem iného, viacnásobných (prototypových) zberných robotov a robotiky na pestovanie alebo ochranu plodín. Príbehy o týchto technikách sa tiež dostávajú na verejnosť, ale Holandsko je „malé“ a „zahraničie“ je oveľa väčšie, takže tieto príbehy majú tendenciu sa stratiť.
Najmä ak začnete googliť alebo šmírovať sociálne siete. Nájdete toľko videí „super rýchlych“ robotov. Je však ťažké odhadnúť, ako ďaleko sú tieto strany vo svojom vývoji.
Byť prvý
Jan, ako hlavný rečník, dostal posledné slovo. Poznamenal, že dôvodom na napísanie správy bol pocit, že „Holandsko prichádza o málo“. Ako „my“ zabezpečíme, aby si Holandsko udržalo úlohu hráča v záhradnej technike aj v oblasti záhradníckej robotiky?
Zapojením pestovateľov, veľmi dobrých pestovateľov tu v Holandsku, do vývoja robotiky, uviedol Jan. A tým, že tam, kde existujú legislatívne bariéry, nebudú príliš brániť vývoju.
A: tým, že budeme spolupracovať a nie každý sa snaží vynájsť koleso. Aj to môže byť, individuálna práca, (jednou z) príčin „ticha“ v oblasti robotiky. Pretože každý chce byť prvý s tou najlepšou robotou, aká existuje, a neriskovať, že ukáže niečo, s čím ten druhý odštartuje.
Angela Barendregt, Thijs Res a Pieter Ammerlaan predstavili film so svojou víziou na tému „Skleník 2030“.
Skleník 2030
Roboty, prinajmenšom ich veľké objemy, čoskoro nebudú. Vývoj však nestojí na mieste. Vedia to aj členovia Young AVAG. Na začiatku programu sa museli podeliť o svoju víziu „Skleník 2030“.
Pieter Ammerlaan (Havecon), Angela Barendregt (Hoogendoorn) a Thijs Res (VB Group) predstavili video, v ktorom niekoľkí z prvých členov tohto klubu talentovaných záhradkárskych techník (ktorého sa bude konať druhý ročník, povedal prezident AVAG Annie) van de Riet hrdo) si posvietili na skleník z roku 2030.
Zvonku ten skleník nebude až taký odlišný ako tie dnešné, ale zvnútra bude veľmi odlišný. Skleníky budú okrem iného vybavené (plnými) LED diódami, dronmi a rastúcim množstvom automatizovaných klimatických a zavlažovacích systémov založených na údajoch.
A po predchádzajúcej diskusii a zaujímavom nápade do budúcnosti: spotrebiteľ a/alebo kupujúci produktu môže mať v roku 2030 určitý vplyv na produkciu svojich paradajok alebo uhoriek v skleníku. Pestovateľ, stále pod kontrolou, mohol urobiť viac pre personalizované (chutové) priania zákazníka.
Dosť bolo podnetov na zamyslenie a pre tých, ktorí toho ešte nemali dosť, nasledoval personalizovaný program, do ktorého sa zapojili rečníci s inováciami na strednodobé (5-10 rokov) a krátkodobé (1-5 rokov).
Fotografie: Rolf van Koppen Fotografie