Nová štúdia demystifikovala distribúciu cukru v rastlinách a pripravila tak cestu k tvorbe ovocia s nízkym obsahom cukru alebo „diétneho“ obsahu. Štúdia, publikovaná v časopise Proceedings of National Academy of Sciences (PNAS), vrcholí
sedemročný výskum profesora Yong-Ling Ruana z University of Newcastle zo Školy environmentálnych a biologických vied v spolupráci s kolegami z Northwest A&F University.
Profesor Ruan uviedol, že ich výskum presne určil ukazovatele, ktoré určovali, koľko cukru sa dopraví do vakuoly alebo do „skladu“ rastlinnej bunky.
"Tento objav poskytuje nové nástroje a pokyny na zlepšenie rastu rastlín, obrany a hladiny cukru pomocou génovej technológie," uviedol profesor Ruan.
„Otvára to dvere k zvyšovaniu alebo znižovaniu množstva cukrov v rastlinách a pomáha poľnohospodárom zvyšovať kvalitu a úrodu čerstvých produktov, ako sú ovocie a cukrová trstina, alebo produkovať ovocie s nízkym obsahom cukru a sladkej cukrovky pre pacienta s cukrovkou.“
Veda, ktorá stojí za transportom cukru v rastlinách
Na bunkovej úrovni v rastlinách sa cukry dodávajú do cytoplazmy - hustého roztoku, ktorý plní každú bunku. Zvyšný cukor sa potom odloží do vakuoly bunky.
Profesora Ruana hnala zvedavosť, aby presne pochopil, ako sa cukor dostáva z cytoplazmy do vakuoly. Pochopenie tohto odkazu by vedcom mohlo pomôcť odpovedať na dlhotrvajúce otázky
otázky typu prečo sú plody také sladké, ale listy nie.
Štúdiom jabĺk a paradajok profesor Ruan uviedol, že tím zistil, že dva rôzne typy transportérov cukru spolupracujú na preprave obrovského množstva cukru do vakuol.
"Zistili sme, že glukóza exportovaná do cytoplazmy transportérom nazývaným ERDL6 aktivuje expresiu hlavného génu pre prílev cukru." To výrazne zvyšuje hladinu cukru v rastline
bunky, “povedal profesor Ruan.
"Naše objavy predstavujú významný pokrok v porozumení molekulárnej kontroly transportu cukru a signalizácie v rastlinných bunkách."
Pre viac informácií:
Penny Harnettová
Tel: + 61 2 4921 6779
penny.harnett@newcastle.edu.au