Globálny potravinový systém je neudržateľný. Hoci má hodnotu približne 8 biliónov dolárov ročne, jeho negatívny vplyv sa odhaduje na približne 12 biliónov dolárov. A to nie je jediný rozpor systému. Potravinové systémy na celom svete sú ovplyvnené zmenou klímy (v dôsledku rušivého počasia a zvyšujúcich sa teplôt) a významne k nej prispievajú (prostredníctvom emisií skleníkových plynov a ničenia biodiverzity). Milióny pracovných miest, ktoré poskytujú, sú často nekvalitné a slabo platené. A čo je najdôležitejšie, zlyhávajú vo svojom konečnom účele dodávať cenovo dostupné, zdravé jedlo pre všetkých, píše Simon Zadek na eijnsight
Globálny potravinový systém je neudržateľný. Hoci má hodnotu približne 8 biliónov dolárov ročne, jeho negatívny vplyv sa odhaduje na približne 12 biliónov dolárov. A to nie je jediný rozpor systému. Potravinové systémy na celom svete sú ovplyvnené zmenou klímy (v dôsledku rušivého počasia a zvyšujúcich sa teplôt) a významne k nej prispievajú (prostredníctvom emisií skleníkových plynov a ničenia biodiverzity). Milióny pracovných miest, ktoré poskytujú, sú často nekvalitné a slabo platené. A čo je najdôležitejšie, zlyhávajú vo svojom konečnom účele dodávať cenovo dostupné, zdravé jedlo pre všetkých, píše Simon Zadek na eijnsight.com.
Pretože globálny potravinový systém je v podstate neživotaschopný, zmena je nevyhnutná. Radikálne reformy potrebné na vytvorenie inkluzívneho, udržateľného sektora, ktorý produkuje výživné potraviny pre svetovú populáciu, však môžu mať zničujúce krátkodobé následky. Ak zvolíme nesprávny prístup, začlenenie skutočných výrobných nákladov do potravinových systémov by mohlo spôsobiť rozsiahly bankrot, zdevastovať nezamestnanosť na vidieku, zvýšiť ceny a zvýšiť chudobu.
Najlepší spôsob, ako dosiahnuť rýchly, spravodlivý a bezpečný prechod k udržateľnému globálnemu potravinovému systému, ktorý môže poskytovať cenovo dostupné a zdravé potraviny pre všetkých, je však predmetom búrlivých diskusií. Odráža sa to v prudkých a zväčša neproduktívnych diskusiách, ktoré sa odohrávajú pred samitom Organizácie Spojených národov o potravinových systémoch, ktorý sa tento mesiac uskutoční počas Valného zhromaždenia OSN.
Z hľadiska produkcie sa zástancovia regeneratívneho poľnohospodárstva vehementne stavajú proti novej generácii výroby potravín bez pôdy, ako je napríklad „alternatívny proteín“ pestovaný v laboratóriu a vertikálne poľnohospodárstvo. Je však ťažké rýchlo rozšíriť regeneračné poľnohospodárstvo. Systémy bez pôdy musia byť hlavnou súčasťou riešenia vzhľadom na ich dramaticky zníženú uhlíkovú stopu a spotrebu vody, minimálny vplyv na biodiverzitu a potenciál na rýchle dodávanie lacných a zdravých potravín vo veľkom rozsahu.
Úloha financií v tomto prechode nie je o nič menej kontroverzná.
Sťažnosti na nenáležitý vplyv obmedzeného počtu súkromných hráčov na rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú celý globálny potravinový systém, majú určité opodstatnenie. Financializácia – snaha maximalizovať rizikovo prispôsobené finančné výnosy – sa v globálnom potravinovom systéme zvyšuje a koncentrácia trhu rastie. Napríklad len desať spoločností ovláda polovicu svetového trhu s osivom a štyri agropodniky predstavujú 90 % celosvetového obchodu s obilím. Len 1 % poľnohospodárskych firiem vlastní 65 % dostupnej poľnohospodárskej pôdy.
Pretože globálny potravinový systém je v podstate neživotaschopný, zmena je nevyhnutná. Radikálne reformy potrebné na vytvorenie inkluzívneho, udržateľného sektora, ktorý produkuje výživné potraviny pre svetovú populáciu, však môžu mať zničujúce krátkodobé následky. Ak zvolíme nesprávny prístup, začlenenie skutočných výrobných nákladov do potravinových systémov by mohlo spôsobiť rozsiahly bankrot, zdevastovať nezamestnanosť na vidieku, zvýšiť ceny a zvýšiť chudobu.
Najlepší spôsob, ako dosiahnuť rýchly, spravodlivý a bezpečný prechod k udržateľnému globálnemu potravinovému systému, ktorý môže poskytovať cenovo dostupné a zdravé potraviny pre všetkých, je však predmetom búrlivých diskusií. Odráža sa to v prudkých a zväčša neproduktívnych diskusiách, ktoré sa odohrávajú pred samitom Organizácie Spojených národov o potravinových systémoch, ktorý sa tento mesiac uskutoční počas Valného zhromaždenia OSN.
Z hľadiska produkcie sa zástancovia regeneratívneho poľnohospodárstva vehementne stavajú proti novej generácii výroby potravín bez pôdy, ako je napríklad „alternatívny proteín“ pestovaný v laboratóriu a vertikálne poľnohospodárstvo. Je však ťažké rýchlo rozšíriť regeneračné poľnohospodárstvo. Systémy bez pôdy musia byť hlavnou súčasťou riešenia vzhľadom na ich dramaticky zníženú uhlíkovú stopu a spotrebu vody, minimálny vplyv na biodiverzitu a potenciál na rýchle dodávanie lacných a zdravých potravín vo veľkom rozsahu.
Úloha financií v tomto prechode nie je o nič menej kontroverzná.
Sťažnosti na nenáležitý vplyv obmedzeného počtu súkromných hráčov na rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú celý globálny potravinový systém, majú určité opodstatnenie. Financializácia – snaha maximalizovať rizikovo prispôsobené finančné výnosy – sa v globálnom potravinovom systéme zvyšuje a koncentrácia trhu rastie. Napríklad len desať spoločností ovláda polovicu svetového trhu s osivom a štyri agropodniky predstavujú 90 % celosvetového obchodu s obilím. Len 1 % poľnohospodárskych firiem vlastní 65 % dostupnej poľnohospodárskej pôdy.